HISTORICKÉ ZBRANE

Kuša je v princípe luk nasadený na drevenej pažbe, ktorý sa opiera o rameno strelca. Zmechanizovanie luku umožnilo vznik účinnej zbrane. Kuša mala lučisko zložené z rohoviny, šliach, dreva či kovu. Prvé kuše využívali Číňania a Gréci v 5. storočí pred n. l. Na naťahovanie tetivy sa používali rôzne spôsoby. Základným bolo vsunutie nohy do predného strmeňa a následné ťahanie tetivy do určenej západky. Neskôr sa vyvinuli rôzne mechanizmy na princípe páky a navíjania. Kuša sa na bojiskách udržala do vzniku palných zbraní.

Hákovnica je stredoveká ťažká ručná palná zbraň, na bojiskách sa objavila koncom 14. storočia. Do krajín strednej Európy sa masovo rozšírila v polovici 15. storočia. Veľkosť kalibra sa zvyčajne pohybovala do 25 mm, hlaveň bola upevnená do masívnej pažby. Za ústím hlavne mala hák, ktorým sa zakliesnila o okraj vozu, štítu alebo hradby, čím sa zmiernil spätný náraz pri výstrele. Na Slovensku sa tento hák volal brada, hákovnice sa preto nazývali aj bradatice.

Mažiar mal krátku a veľmi masívnu hlaveň so zúženou komorou, strieľajúcu pod vysokým uhlom. Používal sa hlavne ako obliehacie alebo obranné pevnostné delo. Nabíjal sa ústím hlavne a vystreľoval výbušné strely plnené strelným prachom. Jeho prvé použitie sa datuje do roku 1453, keď prebiehalo obliehanie Konštantínopolu.

Kresadlový zámok – princíp spočíval vo vyvolaní iskry. Kresacím kameňom bol zvyčajne pazúrik s ostrou hranou, upevnený v čeľustiach kohútika. Po stlačení spúšte sa kohútik pootočil a udrel pazúrikom na ocieľku, ktorá bola súčasťou krytu panvičky. Tento kryt sa odklopil a vzniknuté iskry zapálili prach na panvičke. Horenie prešlo otvorom do hlavne, kde následne došlo k výstrelu.

Kolieskový zámok – aj v tomto prípade išlo o zapálenie pušného prachu na panvičke. Hlavnou časťou mechanizmu bolo oceľové, po obvode zdrsnené koliesko, spojené so silnou pružinou. V strede sa nachádzal štvorhranný otvor, ktorým sa pomocou kľúča dalo naťahovať tak ako mechanické hodinky. Počas boja sa kohútik s upevneným pazúrikom presunul na panvičku. Po stlačení spúšte sa koliesko roztočilo, kryt z panvičky sa odsunul a kohútik sa pomocou pružiny vymrštil na koliesko. Pazúrik na roztočenom koliesku vykresal iskry, tie zapálili prach na panvičke a vzniknutý oheň sa preniesol do hlavne. Výbuch prachovej nálože vymrštil strelu.

Perkusný zámok –princíp výstrelu spočíval v udretí na mechanicky citlivú látku, čo súviselo s objavom traskavej ortuti a chlorečnanu draselného ako látok schopných po údere vybuchnúť. Perkusný zámok prevzal z kresadlového zámku kohútik, ktorý mal upravený tvar (miesto čeľustí rovnú plochu alebo dutinu). Panvička s ocieľkou bola nahradená piestom, na ktorý sa nasadzovala čiapočková perkusná zápalka. Pri výstrele udieral kohútik na piest, kde bola nasadená zápalka. Zmes v zápalke nárazom explodovala a plameň prešľahol dutým piestom do hlavne, kde zapálil prachovú náplň.